Jahodová rozprávka

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi pahorkami, ktoré každú jar bielymi kvetmi zakvitli, aby sa v lete červenými plodmi obsypali, krásne miesto sa nachádzalo. Borina, Čermáň, Hradný kopec, Kalvária, Martinský vrch, Vŕšok a najvyšší z nich, Zobor. To je sedem pahorkov, ktoré odnepamäti Nitru pred nevítanými návštevami, nepriaznivým počasím a všetkými nebezpečenstvami chránia, a robia toto miesto takým čarovným a magickým, ako o ňom starodávne legendy hovoria.

Pocestní toto miesto vždy milovali. Chránili ho a radi sa sem vracali, aby sa tu mohli schádzať so svojimi najdrahšími a tráviť tu krásne, nezabudnuteľné dni. Zaľúbené páry, rodiny s deťmi, starí rodičia s vnúčatami, všetci sa tu stretávali, v termálnych prameňoch sa kúpali, jahody i hrozno oberali. Keď im tu tak dobre bolo, rozhodli sa pôdu obrobiť i hrad postaviť, mesto založiť, a tak ďalších pocestných jahodami a ružovým vínom vždy vítať.

Netrvalo dlho a nad mestom sa týčil hrad, odkiaľ knieža Pribina dohliadal na Nitrianske kniežatstvo. Po ňom prebral žezlo ďalší panovník, knieža Mojmír, aby ho neskôr Rastislavovi odovzdal, a tak spoločnými silami mesto postupne k rozkvetu priviedli. Ľuďom sa v tomto magickom meste dobre žilo. Kam oko dovidelo, pláne a lúky sa rozprestierali, všetko jahodové plody zdobili a na úpätiach pahorkov svoje úponky vínna réva rozpínala.

Žeby mohla Nitra aj naďalej rozkvitať, pozval sem knieža Rastislav solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Pohostinní domáci ich, tak ako všetkých pocestných, jahodami a ružovým vínom privítali, aby si nový domov obľúbili, nitriansky kraj zamilovali, aby si krásy mesta vychutnávali a dobre si v Nitre nažívali. Cyril a Metod sa Nitranom písmom a kresťanskou vierou odvďačili. Ľudia si tieto tradície osvojili a z generácie na generáciu ich svojim potomkom odovzdávali. Svoje deti viedli k čestnosti a pohostinnosti, pravdu vínom a lásku jahodami oslavovali, jeden druhému vždy pomáhali a turistov i naďalej s radosťou vítali.

Aj ďalšia z legiend hovorí, že spolupatričnosti i knieža Svätopluk svojich troch synov učil. Aby im silu jednoty ukázal, podrobil ich ťažkej skúške. „Tri prúty zlomte, synovia, každý po jednom,“ vyhlásil. Synovia poľahky každý jeden prút zlomili, no vzápätí zväzok ďalších troch prútov do rúk dostali. A tie sa spoločne veru ťažko lámali.

„V jednote je sila. Kým budete spolu držať, nik vás neporazí.“

Aby sa na Svätoplukove slová nezabudlo, každoročne jahodové slávnosti a vínnu cestu usporadúvame, kde za vínom po okolitých obciach putujeme. Tak si vzájomnú súdržnosť i lásku k blížnym pripomíname, turistom príbehy o meste rozprávame, jahodami a ružovým vínom ich hostíme, zaľúbencom pikniky chystáme, nočné prehliadky kostolov a divadelné a scénické predstavenia pre dobrých turistov pripravujeme. Pritom ani na svoje malé ratolesti nezabúdame, ale aj pre ne mnoho zábavy vymýšľame, smejeme sa, tancujeme i spievame, starší mladším múdrosti odovzdávame a spoločne život oslavujeme. A tak sa sem vždy koncom jari turisti zo všetkých kútov a krajov zbiehajú, aby tu spoločne so svojimi najmilšími jahodový čas strávili.

A všetko bolo, je i bude…jahodové.